Dvaja bratia, dva boje!
Ahojte priatelia,chceme vám predstaviť posledný príbeh tohto roka. Príbeh dvoch úžasných bratov, ktorí od svojho narodenia statočne bojujú.Nebudeme veľa písať, pretože ich mamička vo svojom príbehu povedala už všetko, čo je potrebné vedieť.Prečítajte si ich príbeh a, ak môžete, pomôžte tak, ako viete. Každá pomoc, každé zdieľanie či povzbudivé slovo môže znamenať viac, než si myslíme.Ďakujeme, že pomáhate s nami. Príbeh overený od 12.10.2026 do 12.1.2027 Dvaja bratia, dva boje... Dobrý deň, volám sa Zuzana a som mamou dvoch úžasných chlapcov – Vavríka a Števka. Keď sa vám narodí dieťa, predstavujete si jeho prvý úsmev, prvé slovo a prvé kroky. Nemyslíte na to, koľko rehabilitácií bude potrebovať, koľko lekárov navštívite ani koľkokrát budete čakať na výsledky vyšetrení s jedinou otázkou: Čo bude ďalej? Ja som sa túto realitu musela naučiť žiť pri oboch svojich synoch. Obaja majú poškodenie mozgu. Každý z inej príčiny, každý s inými následkami a každý dnes bojuje o niečo iné. A ja bojujem spolu s nimi.Vavrík – chlapec, pri ktorom som sa naučila nevzdávať. Vavríkov boj sa začal prakticky v okamihu, keď prišiel na svet. Narodil sa urgentným cisárskym rezom po prenášanom tehotenstve. Po pôrode nedýchal, musel byť resuscitovaný a následne strávil dva týždne hospitalizovaný na novorodeneckom oddelení. Potreboval kyslíkovú liečbu a neustály zdravotný dohľad. Na oddelení vtedy rodič nemohol zostať. Len niekoľko dní po urgentnom cisárskom reze som preto každý deň absolvovala približne 50 kilometrov, aby som mu priniesla odsaté materské mlieko a mohla pri ňom stráviť aspoň chvíľu. Domov som z pôrodnice odišla bez svojho dieťaťa. A potom som sa k nemu každý deň vracala. Myslela som si, že keď zvládneme toto, to najhoršie bude za nami. Dlhé mesiace nás upokojovali, že Vavrík potrebuje iba čas. Ako jeho mama som však cítila, že niečo nie je v poriadku. Neskoršie vyšetrenia potvrdili poškodenie mozgu. Vavríkovi bola diagnostikovaná detská mozgová obrna s pravostrannou hemiparézou a epilepsia. Odvtedy sa rehabilitácia stala pevnou súčasťou jeho života.Cvičenie. Terapie. Lekári. Kontroly. Ortopedické pomôcky. A znova cvičenie. Hodiny práce kvôli pohybom, ktoré iné deti získavajú prirodzene.Ale tá práca mala zmysel. Vavrík dnes samostatne chodí. Pre mňa je to obrovské víťazstvo. Zároveň však viem, že veta „Vavrík chodí" ani zďaleka nevystihuje jeho skutočný zdravotný stav. Následky poškodenia mozgu zostávajú a s jeho rastom sa premietajú aj do pohybového aparátu. Pravá strana tela je oslabená, pri chôdzi je viditeľná asymetria a pravú nohu stáča dovnútra. Vyšetrenia poukázali aj na zošikmenie panvy, nesprávne postavenie členkov a kolien, plochonožie, priečne plochonožie a nesprávne postavenie päty. Jeho telo sa celé roky snaží oslabenie kompenzovať. Preto potrebuje individuálnu ortopedickú obuv s korekciou, individuálnu ortézu dolnej končatiny a predovšetkým pokračovanie v cielenej rehabilitácii. Naším cieľom už nie je iba to, aby dokázal prejsť z jedného miesta na druhé. Chcem urobiť maximum pre to, aby chodil čo najsprávnejšie, dokázal lepšie používať oslabenú pravú stranu a aby sme zabránili ďalším ortopedickým komplikáciám. Nechcem raz počuť, že sme niečo mohli ovplyvniť skôr. Pretože naučiť sa chodiť bol jeho prvý veľký boj. Teraz bojujeme za to, aby mu jeho vlastné nohy slúžili čo najlepšie aj v budúcnosti. Števko – pri ňom už viem, že čakať nemôžeme...Keď som čakala druhého syna, verila som, že tentoraz bude všetko inak. Tehotenstvo bolo náročné a v jeho závere sa u mňa začali objavovať príznaky nastupujúcej preeklampsie. Po Števkovom narodení však prišla správa, na ktorú sa mama nedokáže pripraviť. Už počas pobytu v pôrodnici vyšetrenia odhalili poškodenie mozgu – poencefalickú cystu. Bude sedieť? Bude chodiť? Ako veľmi bude poškodenie mozgu ovplyvňovať jeho život?Po skúsenostiach s Vavríkom som však tentoraz vedela jednu vec: Čakať nebudem.Po prepustení z nemocnice sme začali s odporúčanou rehabilitáciou. Krátko po prvých cvičeniach sa u Števka objavili epileptické záchvaty a dostal sa do pravidelnej starostlivosti detského neurológa. Denne užíva antiepileptickú liečbu a pravidelne absolvuje neurologické kontroly, rehabilitácie a zobrazovacie vyšetrenia. Postupne sa začali prejavovať ďalšie následky poškodenia mozgu. Števko má výraznú hypotóniu trupu, asymetriu motorického vývoja a ľavostranné neurologické a motorické postihnutie, výraznejšie na ľavej hornej končatine. Má problémy s posturálnou kontrolou a jeho ľavá ruka za pravou výrazne zaostáva. Vyšetrenia zároveň ukázali rozšírenie komorového systému mozgu. Jeho stav preto naďalej sledujú neurológovia aj neurochirurgovia. To, čo každý deň vidíme na jeho pohybe, má svoj konkrétny podklad v poškodení mozgu. Ale diagnóza pre mňa nie je odpoveďou na otázku, čo raz Števko dokáže. Je iba vysvetlením toho, prečo je jeho cesta ťažšia.A my pokračujeme.Od štvrtého mesiaca života Števko pravidelne rehabilituje. Odborné terapie dopĺňame doma cvičením, polohovaním a neustálym opakovaním pohybov, ktoré jeho telo nedokáže zvládnuť automaticky. A výsledky prichádzajú. Števko sa naučil samostatne sedieť. Pre zdravé dieťa je sed prirodzenou súčasťou vývoja. Pre nás to samozrejmosť nebola. Za jedinou vetou „Števko už sedí" sú ukryté mesiace práce, terapie, trpezlivosti a nespočetného opakovania. A práve preto nechcem prestať teraz. Števko ešte neštvornožkuje ani nechodí. Stále bojuje so stabilitou trupu, posturálnou kontrolou, asymetriou tela a používaním oslabenej ľavej strany. Postupne sa dostávame aj k ďalšej dôležitej fáze jeho motorického vývoja – k opore a zaťažovaniu dolných končatín. Už teraz sa pri opore prejavuje mierne prepadávanie členka smerom dovnútra. Preto je dôležité pracovať nielen na tom, aby sa raz dokázal postaviť, ale aj na tom, ako sa bude o svoje nohy opierať a ako bude pri ďalšom vývoji zaťažovať chodidlá a stabilizovať členky. Nechcem čakať, kým sa nesprávny spôsob opory alebo pohybu zafixuje. Chcem s ním pracovať teraz, keď sa jeho telo tieto pohybové vzory ešte len učí.Naše ďalšie ciele?Štvornožkovanie. Lepšie zapájanie ľavej ruky. Stabilnejší trup. Správnejšie používanie oboch strán tela. Stabilná opora o dolné končatiny.Správne postavenie členkov a chodidiel.Postavenie. A raz, dúfam, aj jeho prvé samostatné kroky. Nikto mi dnes nedokáže sľúbiť, kam až sa Števko vo svojom vývoji dostane. Ale keď vidím, že rehabilitáciou sme dokázali vybojovať samostatný sed, mám o dôvod viac pokračovať. Pokiaľ jeho telo dokáže získavať nové schopnosti, urobím všetko pre to, aby dostalo príležitosť naučiť sa ďalšie. Dvaja bratia. Dva rozdielne príbehy. Jeden spoločný cieľ. Moji synovia sú úplne rozdielni. Vavrík má oslabenú pravú stranu. Števko ľavú. Vavrík už chodí a dnes potrebuje pracovať na kvalite svojej chôdze, postavení tela, koordinácii a predchádzaní ďalším ortopedickým komplikáciám.Števko o základné motorické schopnosti ešte len bojuje. Jeden potrebuje chrániť a zdokonaľovať to, čo už získal. Druhý potrebuje získavať schopnosti, ktoré ešte nemá. Ich cesty sú rozdielne, ale spája ich jedna vec:Bez pravidelnej a kvalitnej rehabilitácie sa nezaobídu. Preto pre nás tak veľa znamená možnosť absolvovať intenzívny rehabilitačný pobyt v Centre Napreduj v Trenčíne. Päť dní. Pre niekoho obyčajný pracovný týždeň. Pre nás päť dní intenzívnej práce, počas ktorých môže každý z mojich synov dostať terapiu zameranú presne na to, čo jeho telo aktuálne potrebuje. Nadácia VÚB nám pomohla urobiť veľký krok. Je pre nás veľkou pomocou, schválila každému z mojich synov príspevok vo výške 800 € na rehabilitácie.Vavrík – 800 €Števko – 800 €Za túto pomoc som nesmierne vďačná.Príspevky však nepokrývajú celý rozsah terapií, ktoré obaja chlapci počas pobytu potrebujú absolvovať. Zostávajúcu časť preto musíme doplatiť. A práve preto vás dnes prosíme o pomoc s dofinancovaním rehabilitácií Vavríka a Števka. Nežiadame o financovanie všetkého od začiatku.Veľkú časť cesty už máme za sebou. Máme schválené príspevky. Máme odborníkov.Máme možnosť rehabilitácie. Máme deti pripravené pracovať. A máme mamu, ktorá ich chce dostať čo najďalej. Teraz potrebujeme už len pomôcť preklenúť zostávajúcu finančnú prekážku.Pretože ja sa nevzdám! Každý deň s nimi cvičím.Organizujem vyšetrenia, rehabilitácie a kontroly. Hľadám odborníkov a ďalšie možnosti, ktoré by im mohli pomôcť. Keď jedna cesta nefunguje, hľadám ďalšiu. Keď príde nový problém, riešime ho. Keď príde malý pokrok, tešíme sa z neho a pokračujeme ďalej. Nie preto, že by som si myslela, že dokážem zmeniť všetko. Niektoré následky poškodenia mozgu zmeniť nedokážem.Ale odmietam sa zmieriť s tým, že by moje deti nedostali šancu dosiahnuť maximum toho, čo ich telo dokáže. Neviem sľúbiť, že Vavrík bude raz chodiť úplne bez následkov svojej diagnózy. Neviem sľúbiť, kedy Števko začne štvornožkovať, stáť alebo či a kedy urobí svoje prvé samostatné kroky. To dnes nevie nikto. Viem však, čo môžem urobiť ja.Môžem ich priviesť na terapiu.Môžem s nimi každý deň cvičiť.Môžem hľadať odborníkov.Môžem skúšať ďalšie možnosti.Môžem bojovať o každú príležitosť.A môžem sa nevzdať!Pretože raz sa nechcem obzrieť späť a premýšľať:„Čo ak mohli dokázať viac, keby sme vtedy pokračovali?"Chcem vedieť, že sme využili každú reálnu možnosť, ktorú sme dostali. Jeden už svoje prvé kroky vybojoval. Druhý k nim ešte len smeruje. A ich mama bude stáť pri oboch. Tak ako doteraz.Pomôžme Vavríkovi a Števkovi napredovať. Ak sa rozhodnete pomôcť finančne, pomôžete im absolvovať rehabilitácie, ktoré sú pre ich ďalší vývoj veľmi dôležité. A ak finančne pomôcť nemôžete, veľkou pomocou je aj zdieľanie ich príbehu. Pre niekoho môže byť správnejšie postavenie nohy, stabilnejší sed, pevnejšia opora alebo jeden nový pohyb maličkosťou. Pre Vavríka a Števka je to krok k väčšej samostatnosti. Ďakujeme každému, kto sa rozhodne byť súčasťou ich cesty. Transparentný účet:SK63 8330 0000 0022 0194 2415Swift/BIC: FIOZSKBAXXXVariabilný symbol: 232232 Chcete pomôcť anonymne:SK38 8330 0000 0023 0197 1205 Nezabudnite na variabilný symbol!
